• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Napíšte nám:

Školstvo

Základná škola

Evanjelická cirkev dbala o to, aby v každom cirkevnom zbore bola i cirkevná škola, podriadená miestnemu farárovi a miestnym cirkevníkom, úradu, školskej stolice a kurátorovi.

I na niektorých malých dedinách, bývali „chýrne školy“ na ktorých okrem „rektora“ učil i kantor - organista a pomocníci. K známym učiteľom sa chodili učiť mladíci z ďaleka. Ubytovaní bývali na škole alebo fare ako mendíci.


Zo zoznamu kantorov učiteľov je už isté že v roku 1648 škola už jestvovala. Ako prvý učiteľ je uvedený Juraj Crispi 1648 -1654. Po šesťročnom úradovaní v Stredných Plachtinciach odišiel na Hrachovo Rakovo v senioráte Malohontskom, pozdejšie sa stáva farárom v Červeňanoch.

Škola až do 7. júla 1945 bola: „Evanjelická augsburského vyznania ľudová škola v Stredných Plachtinciach“. Cirkev ju riadila a zároveň i po stránke finančnej zabezpečila a platila učiteľov - kantorov. Medzi povinnosti „rektorov - kantorov“ bolo pomáhať farárovi, zostaviť obežníky, hrať na orgáne a v neprítomnosti farára aj kázať. Platy učiteľov boli stanovené vokátorom, o ktorom sa pri každej voľbe nového učiteľa diskutovalo v snahe dať mu čo najmenej.


Pôvodná budova školy stála na mieste terajšej „vrchnej“ školy. Zo začiatku drevenica pokrytá šindľom, pozdejšie pokrytá šupkami zo slamy. Podľa niektorých údajov táto stavba bola postavená okolo roku 1648. Nevieme koľko tried mala, ale ak sa spomínajú „vyššie triedy“ pravdepodobne mala tried viac, alebo sa muselo vyučovať striedavo. V roku 1914 si cirkevný zbor postavil novú školu. Škola mala názov: Evanjelická jedno triedna ľudová škola s vyučovaným jazykom maďarským. Budova na ten čas vykonávajúca. Pred učebňou bola predsieň. Pod tou istou strechou trojizbový kantorský - učiteľský byt s hospodárskymi staviskami.

Škola po stránke organizačnej bola v tom čase jednotriedkou s veľkým počtom žiakov, od roku 1911 do roku 1935 sa počet žiakov pohyboval od 110 až do 155 žiakov najviac. Zo začiatku sa všetci žiaci vyučovali spolu pod velením správcu školy Júliusa Pappa, ktorý si disciplínu veľmi často zjednával „trstenicou“.


Cirkevníci žiadali orgány školský inšpektorát v Modrom Kameni o povolenie zriadiť druhú triedu. Až v roku 1929 sa však žiaci rozdelili do dvoch tried a vyučovalo sa striedavo. Žiaci 1. až 3. ročníka chodili do školy ráno od 8 do 12 hodiny, žiaci 4. až 8. ročníka po obede od 13 do 17 hodiny. Takéto vyučovanie nevyhovovalo žiakom, ale hlavne rodičom.

Stavba spodnej školy sa začala na jar 1934 lučenským staviteľom Sakalom. Dokončená bola na jeseň 1934, vyučovať sa v nej začalo 1. novembra 1934. Bola v ne učebňa s predsieňou a kabinetom, pre učiteľa dvojizbový byt s príslušenstvom. V škole sa kúrilo s pevným palivom a tak sa neskôr zaviedlo elektrické vykurovanie a vodovod. V rokoch 2003/2004 došlo k rozsiahlym úpravám, pristavili sa sociálne zariadenia, vykurovanie plynom, rozšírili sa priestory šatne.


Dňom 7. júla 1945 prestala jestvovať Evanjelická - augsburského vyznania ľudová škola v Stredných Plachtinciach a pod číslom 826/1945 školský inšpektorát v Modrom Kameni na jej miesto zriadil štátnu ľudovú školu Stredné Plachtince ako dvojtriedka. Od 1. februára 1949 začali žiaci 6. ročníka tunajšej školy navštevovať osemročnú strednú školu v Dolných Plachtinciach. Škola zostáva dvojtriedna. V roku 1986 klesá počet žiakov v Stredných Plachtinciach, kedy škola bola integrovaná do ZŠ Dolné Plachtince.

Od 1.9. 1990 sa žiaci zo Stredných a Horných Plachtiniec sa znovu vracajú „domov“. Učiteľkou a riaditeľkou školy sa stáva Ľubica Andoková. Zriaďuje sa i školská družina a vychovávateľom sa stáva Ján Andok. Svojou mimoškolskou činnosťou sa zapísali do povedomia len niektorý učitelia: Július Papp s nácvikom divadiel, ale hlavne zorganizoval založenie potravinového družstva. Ján Bibza nácvikom speváckych súborov i budovaním kultúrneho domu. Július Ďurinka pri zakladaní strojového družstva. Štefan Prochádzka - výstavbou futbalového ihriska a organizovaním futbalu. Manželia Petrovičovci nacvičovali divadelné hry so žiakmi, ale i s mládežou. Pavel Turčáni - rozhlasovým krúžkom Zornička, prípravu programu pre ZPOZ a nácvikom divadiel so žiakmi. Školy organizovali zbery starých surovín, lesných plodov, liečivých rastlín a skrášľovacie brigády. Organizovali rôzne súťaže, v prednese prózy a poézie, alebo i speve. Umiestňovali sa na popredných miestach. Bohaté boli družstevné styky v minulosti dopisovaním do Písku, Sovietskeho Zväzu a Maďarska. Dnes sú to už i návštevy v Galgagute .

Materská škola

Na prelome 19. a 20. storočia, po zavedení Apponyiko školských zákonov, začala silná maďarizácia i na slovenských školách. Pomaďarčovali sa aj malé deti vo veku od 3 do 6 rokov na materských školách – ovodach. Takáto škola sa začala okolo roku 1910 stavať „pre účely štátnej materskej školy - stala útulná, štátom podporovaná obecná F.M.K.E. škola v Stredných Plachtinciach“. Budovu vystavila cirkev, ale podľa pozemkovej knihy bola majetkom F. M. K. E. a podľa približného odhadu v roku 1914. Škôlka mala pracovnú časť a hraciu, predizbu. V budove bol i byt pre učiteľku: 1 izba, kuchyňa, komora a predizba. Ku škôlke patrilo ihrisko a záhrada o výmere.

Z archívneho dokumentu sa dozvedáme, že škôlka - óvoda vznikla nadáciou Pála Dacso.

Prvou učiteľkou, podľa pamätníkov bola Filadelfiová a pomocníčkou Zuzana Lenhartová, miestna obyvateľka ovládajúca hovorovú maďarčinu. Doloženou učiteľkou bola Paulinyi Gizela, ktorá úradnú prísahu zložila 13.6.1914 a začiatok služby bol stanovený od 15.júna 1914. Koľko detí navštevovalo škôlku sa zistiť nepodarilo.

V roku 1918 už nebola, nakoľko budova bola využívaná ako četnícka stanica. Prešlo 30 rokov, keď po 2. svetovej vojne v školskom roku 1946/47 bola obnovená činnosť materskej školy ako „Štátna detská opatrovňa v Stredných Plachtinciach“. jej umiestnenie bola „výmerom Povereníctva pre poľnohospodárstvo o pozemkovú reformu“ doporučené v konfiškáte Kataríny Gellenyi - Bendov kaštieľ, podľa rozhodnutia niektorých miestnych činiteľov sa delila o miestnosti s Alojzom Zapletalom.

Detská opatrovňa dostala dve miestnosti - herňu, pracovňu a chodbu. Dvor nebol žiaden a deti sa hrávali pri blízkom potoku. Prevádzka začína ráno od 8:00 hod. do 11 :00 hod. Na obed deti odchádzali domov a po obede sa znovu vracali. Obyčajne hranie trvalo od 13:00 hod. do 15:00 hod.

Zariadenie veľmi skromné 1 tabuľa, 1 skriňa, 4 stolíky a potrebný počet malých stoličiek. Hračky neboli skoro žiadne. Opatrovňu navštevovalo 16 až 20 detí. Prvou učiteľkou a poverenou riaditeľkou bola Darina Camborová – Huťovó, pestúnkou Mária Andoková - Cibuľová a Zuzana Horniaková - Ferová.

V lete 1947 Zapletalovci, so súhlasom predsedu MNV dostali do užívania celý kaštieľ a opatrovňa bola dočasne premiestnená do „Relkinho domu“, ktorého majiteľom bol Michal Andok. Po roku „ťahočiek“ na okresnej úrovni, sa opatrovňa vracia do kaštieľa, ale do iných miestností, kde tiež bývala i poradňa pre deti a matky. Na tomto mieste už materská škola zostáva do roku 1964. Celá budova zostáva na účely ,na ktoré bola v minulosti postavená. Úpravami sa pretvára na zariadenie, v ktorom by deti mohli byť počas celého dňa. Dňa l. decembra 1964 začína prevádzka s celodennou starostlivosťou. Aby MŠ vyhovovala i po stránke hygienickej, bola v roku 1973 urobená generálna oprava celej budovy. Do zariadenia sa začleňujú i deti z Horných Plachtiniec, počet sa zvyšuje a po stránke kapacitnej už nepostačuje. Všetky deti sa umiestniť nemôžu. Aby JRD mohlo umiestniť deti svojich zamestnancov, 18.7.1980 preberajú MŠ pod svoju správu. Rozhodujú o tom, ktoré deti sa príjmu a zároveň financujú technický personál a niektoré náklady na prevádzku.


Poplatky za pobyt v MŠ sa stále len zvyšujú a keďže nezamestnané matky sú doma, materskú školu navštevuje stále menej žiakov a z tohto dôvodu jej od roku 1999 hrozilo zaniknutie. V súčasnom období OcÚ MŠ udržiava a financuje i pre budúce generácie.

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: